| Achinese |
| has gloss | ace: Bahsa Jeupun nakeuh bahsa nyang geungui lé sukèë Jeupun. Bahsa nyoë jeuët keu bahsa raseumi nanggroë Jeupun. |
| lexicalization | ace: Bahsa Jeupun |
| Afrikaans |
| lexicalization | afr: Japannees |
| Old English (ca. 450-1100) |
| has gloss | ang: Sēo Iapanisc sprǣc (日本語 / にほんご) is isolated sprǣc, Iapane ambihtlicu sprǣc. |
| lexicalization | ang: Iapanisc sprǣc |
| Arabic |
| has gloss | ara: اليابانية (日本語؛ نِهون غو نهون: اليابان؛ غو: لغة ) لغة اليابان الرسمية، وينطق بها أكثر من 126 مليون نسمة. تعتبر اللغة اليابانية من اللغات الألطية، ولكن هذه المعلومة غير مؤكّدة. تكتب اليابانية من اليسار إلى اليمين ومن الأعلى إلى الأسفل (بالرغم أن اللغة اليابانية كانت تكتب من اليمين إلى اليسار كاللغة العربية في فترة من الفترات). هناك نظامين لكتابة اللغة اليابانية: الكانجي، وهي رموز مأخوذة من اللغة الصينية تعبر عن كلمات كاملة، قبل الحرب العالمية الثانية كانت عددها يفوق الأربعين ألف رمز، لكن الولايات المتحدة أجبرت اليابان على تقليص عددها إلى ما يفوق الألفين بقليل. والنظام الثاني هو نظام الكانا وينقسم إلى فرع الهيراغانا وهي أحرف لكتابة الكلمات القواعدية بالإضافة إلى الكلمات من أصل ياباني عوضا عن الكلمات من أصل صيني صيني. والفرع الثاني للكانا هو الكاتاكانا وهي احرف ذات أشكال مختلفة عن احرف الهيراغانا لكنها تلفظ مثلها تماما وتستعمل عادة لكتابة الكلمات من جذور غير يابانية واغلبها الكلمات الدخيلة من اللغة الإنجليزية. |
| lexicalization | ara: لغة يابانية |
| Aragonese |
| lexicalization | arg: Idioma chaponés |
| Egyptian Arabic |
| has gloss | arz: اليابانى (باليابانى: 日本語 ،بتتنطق: Nihongo) هو لغة اليابانيين و واحده من اهم اللغات فى العالم كله و ترتيبها التاسعه على حسب عدد المتكلمين و اللى بيوصل عددهم 125 مليون واحد عايشين فى الارخبيل اليابانى بالاضافه لحوالى 1.5 مليون يابانى مهاجرين لبلاد تانيه فى امريكا الشماليه و امريكا الجنوبيه.اليابان هى الدوله الوحيده فى العالم اللى بتستعمل اللغه اليابانى و مافيش اى بلد تانى بتستعمله و لا كلغه اولى و لا حتى كلغه تانيه غير اليابان. الاصل اليابانى هو اللغه الوحيده تقريبا من بين اللغات المهمه فى العالم اللى مش معروف اصلها و فصلها.من بين كل الفرضيات ف اقوى فرضيه لحد دلوقتى هى اللى بتقول ان اليابانى مرتبط بالكورى .فى فرضيات تانيه كتيره لتفسير الاصل بتاع اللغه اليابانى و بتحاول تربطه باللغات الاوسترونيزيه او اللغات الاوسترواسويه او حتى مجموعة اللغات الصينو-تيبيتيه (زى الصينى مثلا). |
| lexicalization | arz: يابانى |
| lexicalization | arz: ياباني |
| Asturian |
| has gloss | ast: <th colspan="2" bgcolor=#DDDDDD>Códigos ISO 639-1: ja ISO 639-2: jpn SIL: JPN El xaponés ye un idioma empleáu principalmente en Xapón. El so nome en xaponés ye nihongo (日本語). |
| lexicalization | ast: xaponés |
| Azerbaijani |
| has gloss | aze: Yapon dili(日本語) - Yaponiyada danışılan dildir. Yapon dövlətinin rəsmi dilidir. Şərq dillərindən hesab olunur. Bu dildə 120 milyon insan danışır. Əlifbası çin dilinin Kanci xəttindən dönmüş xəttdir. Kanci Hiraqana və Katakanada istifadə olunur. Bundan başqa İmatokana deyilən və sadəcə İmperator sarayında istifadə edilən bir xətt növü də var. 2000-dən çox Kanci Hiraqana və Kataqana hərəsi 47 hərfdir. Bu xətlərə bəzi əlamətləri artırdıqda başqa səslər əmələ gəlir. Müasir yapon dilində, xüsusən şirkət adları, reklamlar və Yapon dilinin kompyuterə keçirilməsində də romaci adı verilən Latın əlifbasıda işlənir. |
| lexicalization | aze: Yapon dili |
| Bavarian |
| has gloss | bar: Typisch * De Wurtstöllung is S-O-P (Subjekt - Objekt - Prädikat) ** Beispü: 私は駅に行く。 - Watashi wa eki ni iku - I geh zum Baunhof (wörtlich: I Baunhof zum geh). * De vier Föll wern durch Partikl ergänzt (wa/ga - no - ni - o/ga) ** Beispü: 社長は友達にプレゼントをあげた。 - Shachô wa tomodachi ni purezento o ageta. - Mei Chef håt seim Freind a Gschenk kaft. "wa" zagt dass "Shachô" (Chef) im ersten Fåi steht, "ni" zagt, dass da Freind ("tomodachi") im dritten Fåi is und des "o" markiert, dass is Geschenk im Akkusativ steht |
| lexicalization | bar: Japanische Sprach |
| lexicalization | bar: Japanische Språch |
| Central Bicolano |
| has gloss | bcl: An Haponés sarong tataramon na piggagamit kan sobra sa 127 milyon katawo na mayoria nakaistar sa nacion nin Hapon. Pigdara kan mga imigranteng Hapón ang saindang tataramon sa Brasil, Kalipornya (Estados Unidos) asin sa Hawai. An base kan estandar na Haponés ay an diyalekto kan ciudad nin Tokio. Ang sisteming pansusurat nin Hapón ay hale sa sistemang Intsik. |
| lexicalization | bcl: Hapones |
| lexicalization | bcl: Haponés |
| Belarusian |
| has gloss | bel: Япо́нская мо́ва — мова, якой размаўляюць больш за 130 мільёнаў людзей у сьвеце. Пашырана пераважна ў Японіі, а таксама у асяроддзі японскіх эмігрантаў. Першыя дакумэнтальныя сьведчаньні, якія пацьвярджаюць існаваньне японскай мовы датуюцца VIII стагоддзем. Японская мова графічна выяўляецца трыма элемэнтамі - дзьвюма складовымі азбукамі кана (хірагана і катакана) ды мадыфікаванымі пасьля 1946 году кітайскімі іерогліфамі. Хірагана выкарыстоўваецца для дапісваньня марфэмаў ва ўласна японскіх ці даўно запазычаных словах, аснова ці нейкая частка якіх запісаная іерогліфам\і, альбо для запісу словаў, якія больш не запісваюцца іерогліфамі (пасьля рэформы альбо зь нейкіх іншых прычынаў). Катакана застасоўваецца да запісу запазычаньняў і выклічнікаў. Існуе таксама лацінізаваны альфабэт рамадзі для перадачы японскіх фанэм. Слоўнік японскай мовы налічвае больш мільёна слоў. Ён пазнаў моцны ўплыў кітайскае мовы. Пасьля другой сусьветнай вайны мае мейсца актыўнае запазычаньне ангельскіх слоў. |
| lexicalization | bel: Японская мова |
| Bengali |
| has gloss | ben: জাপানি ভাষা (, ) জাপানের প্রচলিত ভাষা। জাপানসহ বিশ্বের প্রায় ১৩ কোটি মানুষ জাপানি ভাষায় কথা বলে। জাপানি ভাষাতে তিন ধরনের লেখা ব্যবহৃত হয়: কানজি (ছবি-অক্ষর), কাতাকানা ও হিরাগানা। জাপানি যখন রোমান হরফে লেখা থাকে তাকে রোমাজি বলে। |
| lexicalization | ben: জাপানি ভাষা |
| Tibetan |
| has gloss | bod: ཉི་ཧོང་སྐད་ནི་རི་པིན་དུ་བེད་སྤྱོད་བྱེད། |
| lexicalization | bod: ཉི་ཧོང་སྐད། |
| Bosnian |
| has gloss | bos: Japanski jezik (日本語, nihongo) je službeni jezik Japana, a osim toga se govori i u dijelovima Kine i Koreje koji su dugo bili pod japanskom vlašću, te područjima gdje živi puno japanskih emigranata (SAD, Brazil). |
| lexicalization | bos: Japanski jezik |
| Breton |
| has gloss | bre: Ar yezh japanek pouezusañ eo ar Japaneg (japaneg 日本語, Nihongo), komzet evel yezh kentañ gant 127 milion a dud e Japan, Hawaii, Brazil, Guam, Palau ha Taiwan. An 9vet yezh vuiañ komzet er bed a-bezh an hini eo. |
| lexicalization | bre: japaneg |
| Bulgarian |
| has gloss | bul: Японският език (日本語 - "нихон го") е език, говорен от около 127 милиона души главно в Япония. Класификацията му е спорна. Спада към една категория заедно с рюкюан — група езици, които се говорят на островите в южната част на Япония и постепенно са измествани от японския език. Често се счита за изолиран език. |
| lexicalization | bul: японски език |
| Catalan |
| has gloss | cat: El japonès (日本語 nihongo, en japonès) és una llengua de difícil filiació, relacionada per molts amb el coreà i el manxú i amb les llengües altaiques, però, fins ara és classificada com a llengua aïllada. Té una gran varietat dialectal, mes el dialecte de Tòquio és considerat la llengua oficial del Japó. |
| lexicalization | cat: Japones |
| lexicalization | cat: japonès |
| lexicalization | cat: Japonés |
| Min Dong Chinese |
| has gloss | cdo: Nĭk-buōng-ngṳ̄ (日本語, Nĭk-ngṳ̄ huák-ĭng: [ɲihoŋɡo]) sê chiĕu-guó 1.4 é Nĭk-buōng-nè̤ng gì ngṳ̄-ngiòng. Nĭk-ngṳ̄ gâe̤ng gì-tă ngṳ̄-ngiòng gì guăng-hiê gó muôi ngiēng-géu táu-tiék, ô nè̤ng gōng ĭ sṳ̆k diŏh Ă-ī-tái ngṳ̄-hiê, iâ ô nè̤ng gōng Nĭk-ngṳ̄ cê-gă dŭk-lĭk sṳ̆k diŏh siŏh ciĕ ngṳ̄-hiê. Nĭk-ùng iù săng cṳ̄ng ùng-cê cū-hăk siàng: Háng-cê, Bìng-gā-miàng (平假名) gâe̤ng Piéng-gā-miàng (片假名). Nĭk-ngṳ̄ iâ ô cê-gă gì Lò̤-mā-cê hiê-tūng. Nĭk-ngṳ̄ sêu bĕk cṳ̄ng ngṳ̄-ngiòng īng-hiōng hēng duâi: gū-cā ô 1,500 nièng gì lĭk-sṳ̄ Nĭk-ngṳ̄ hióng Háng-ngṳ̄ cióh diē cêng sâ̤ sṳ̀; gáu gê̤ṳng-dâi gâe̤ng hiêng-dâi, Nĭk-ngṳ̄ iâ hióng Ĭng-ngṳ̄, Dáik-ngṳ̄ dēng ngṳ̄-ngiòng cióh diē sṳ̀. |
| lexicalization | cdo: Nĭk-buōng-ngṳ̄ |
| Cebuano |
| has gloss | ceb: Ang Hinapon (日本語, Nihongo) mao ang opisyal nga pinulogan sa Hapon. |
| lexicalization | ceb: Hinapones |
| lexicalization | ceb: Hinapon |
| Czech |
| has gloss | ces: Japonština (: 日本語 Nihongo) je jazyk, kterým mluví přibližně 130 milionů lidí. Většina z nich žije v Japonsku, část pak v komunitách japonských emigrantů po celém světě. Japonština je aglutinační jazyk s mnoha úrovněmi stupně zdvořilosti promluvy. |
| lexicalization | ces: Japonština |
| Chuvash |
| has gloss | chv: Яппун чĕлхи ( ), — япон халăхĕ калаçакан чĕлхе. Японин конституцийнче ун статусне палӑртман пулин те, вăл чăнласах Японин патшалăх чĕлхи пулать. Унпа калаçакансен йышӗ - 128 миллион çын яхӑн (тӗнчери чӗлхесем хушшинче саккӑрмӗш вырӑн йышӑнать). |
| lexicalization | chv: япон чĕлхи |
| lexicalization | chv: Япон чěлхи |
| Cornish |
| lexicalization | cor: Nihonek |
| Welsh |
| has gloss | cym: Japaneg (日本語 Nihongo, Siapaneg, Siapanaeg) yw iaith swyddogol Japan gyda dros 130 miliwn o siaradwyr. Siaredir Japaneg ym Mrasil, Taiwan, Ynysoedd Marshall, Palau, Guam a'r Unol Daleithiau hefyd. |
| lexicalization | cym: Japaneg |
| Danish |
| has gloss | dan: Japansk tales i Japan. Det vides ikke med sikkerhed hvorfra japansk stammer, og nogle mener, at det er et isoleret sprog. |
| lexicalization | dan: japansk |
| German |
| has gloss | deu: Japanisch (jap. nihongo) ist die Amtssprache Japans. Sie wird von rund 99 % der japanischen Bevölkerung als Muttersprache gesprochen. In Brasilien und den USA gibt es größere Sprechergruppen, die Nachfahren japanischer Emigranten sind. Bekannt ist die Sprache vor allem durch ihr komplexes Schriftsystem, das eine Mischung aus chinesischen Schriftzeichen und den Silbenschriften Hiragana und Katakana ist. Durch ihren agglutinierenden Sprachbau weist die japanische Sprache Parallelen zu den altaischen Sprachen und dem Koreanischen auf, die Herkunft und Einordnung der Sprache sind jedoch umstritten. |
| lexicalization | deu: japanische Sprache |
| Dhivehi |
| lexicalization | div: ޖަޕާނީ |
| Modern Greek (1453-) |
| has gloss | ell: Η Ιαπωνική (日本語, Nihongo) είναι γλώσσα που ομιλείται από 127 εκατ. ανθρώπους, κυρίως στην Ιαπωνία, αλλά και σε κοινότητες Ιαπώνων μεταναστών σε όλο τον κόσμο. Θεωρείται συγκολλητική γλώσσα και διακρίνεται για το σύνθετο πλέγμα εκφράσεων ευγενείας που απεικονίζουν την ιεραρχική φύση της ιαπωνικής κοινωνίας, με ρηματικούς τύπους και ιδιαίτερο λεξιλόγιο που υποδεικνύει το σχετική θέση (status) του ομιλητή και του ακροατή. Η δεξαμενή ήχων της Ιαπωνικής είναι σχετικά μικρή και διαθέτει ένα λεξικογραφικά διακριτό σύστημα τόνων (έντασης φωνής). Το ιστορικό αρχείο της γλώσσας ανάγεται στον 8ο αιώνα, όταν συντέθηκαν τα τρία μείζονα έργα της αρχαίας ιαπωνικής. |
| lexicalization | ell: Ιαπωνική γλώσσα |
| Esperanto |
| has gloss | epo: La japana lingvo estas la nacia lingvo de Japanio, de nekonata origino. Ĝia karaktero montras simplan fonologion, tre malsimplan esprimaron pri respekto kaj mildeco, kaj vortordon SOV kun postpozicioj. |
| lexicalization | epo: Japana Lingvo |
| Estonian |
| has gloss | est: Jaapani keel (jaapani keeles 日本語 (nihongo [nihongo]) on Jaapani ametlik keel ja domineeriv suhtlemiskeel. Üle maailma räägib seda 127 miljonit inimest. |
| lexicalization | est: jaapani keel |
| Basque |
| has gloss | eus: Japoniera (日本語, Nihongo) 127 milioi hiztun dituen hizkuntza da, gehienak Japonian, baina baita ere japoniar etorkin taldeak mundu guztian zehar. |
| lexicalization | eus: japoniera |
| Faroese |
| has gloss | fao: Japanskt er alment mál í Japan. Verur kallað Nihongo (日本語) á japanskum, sum merkir "japanskt mál". "Nihon" merkir Japan, meðan "go" merkir mál. Egin málætt, ella møguligan skyldskap við koreiskt. Móðurmál hjá yvir 130.000.000 fólkum, meginparturin í Japan. |
| lexicalization | fao: Japanskt mál |
| lexicalization | fao: Japanskt |
| Persian |
| has gloss | fas: زبان ژاپنی ، زبان مردم ژاپن و زبان رسمی دولت ژاپن است، که توسط حدود ۱۳۰ ملیون نفر سخن گفته میشود. |
| lexicalization | fas: زبان ژاپنی |
| Finnish |
| has gloss | fin: Japanin kieli (jap. 日本語, nihongo, nippongo ) on japanilaisiin kieliin kuuluva kieli, jota puhutaan pääasiassa Japanissa. Mahdollisista sukukielistä on useita teorioita, muun muassa korean kieltä ja altailaisia kieliä on pidetty mahdollisina sukulaiskielinä. Japanin kieltä puhuu äidinkielenään noin 127 miljoonaa ihmistä ja se muodostaa okinawan kielen ja muiden Ryūkyū-saarilla puhuttujen kielten kanssa japanilaisten kielten kielikunnan. Jotkut tutkijat pitävät japanilaisia kieliä vain toistensa murteina ja näin ollen yhtenä kielenä ja tällöin japanista tulee maailman suurin isolaattikieli. Morfologialtaan japanin kieli on agglutinoiva kieli kuten suomen kielikin. |
| lexicalization | fin: japanin kieli |
| French |
| has gloss | fra: Le japonais est la langue du Japon, bien quaucune loi ne lui donne le statut de langue officielle. Elle est en revanche la langue des documents officiels et de léducation. Le japonais est également utilisé par la diaspora nippone (notamment au Brésil et au Pérou) ainsi que sur l'île de Anguar dans les Palaos. |
| lexicalization | fra: Japonais |
| Gan Chinese |
| has gloss | gan: 日本語(羅馬字:Nihongo;音標:)係日本嗰官方話。箇下佢嗰語言歸屬哈有爭議,有人覺得可以劃到阿爾泰語系,也有人覺佢係孤立語言(或者係韓日-琉球語族)或者係日本語系。写日语会用到非常多嗰漢字。日語攏共有兩种表音符號:平假名(平仮名)同得片假名(片仮名),羅馬字(ローマ字)係用来寫成拉丁字母。蠻像日語嗰有琉球語。 |
| lexicalization | gan: 日语 |
| Gaelic |
| has gloss | gla: |- | valign="top"| Reangach |9 |- | valign="top"| Teaghlach-chànan |Seapanach * Cànanan Seapanach ** Iapanais |- | valign="top"| Siostam-litreachaidh | Lideirean agus Logagrafan Iapanach |- ! style="background:#cedff2" align="center" colspan=2| Inbhe Oifigeil |- | valign="top"| Cànan oifigeil ann an | valign="top"| Iapan |- | valign="top"| Air a riaghladh le | valign="top"| Gin (ach, tha Riaghaltas Iapan an sàs ann gu mòr) |- ! style="background:#cedff2" align="center" colspan=2| Còdan Cànan |- |ISO 639-1||ja |- |ISO 639-2||jpn |- |SIL||jpn |- |} Tha tuilleadh air 130 millean daoine aig a bheil Iapanais, a tha a fuireach ann an Iapan agus ann an coimhearsnachdan eilthirich Iapanach air feadh an t-saoghail. S e Nihongo (日本語)a chanas ri Iapanais anns a chànan fhèin. Tha e a ciallachadh cànan Iapain. S e Grian a bhrìgh a th air an kanji 日 agus an seo, Freumh air 本. Tha am briathar Sìneach-Iapanach seo, 日本(Nihon no Nippon), a toirt dealbh air Iapan bho shealladh na Sìne, a thaobh suidheachaidh cruinn-eòlasach an dà dhùthaich. S i Iapan far a dh èireas aghrian agus an t-Sìn far an tèid i foipe. Tha an abairt Tìr Èirigh na Grèine a tighinn às an sin. |
| lexicalization | gla: Iapanais |
| Irish |
| has gloss | gle: Is í an tSeapáinis (Seapáinis: 日本語, Nihongo) an ceann is tábhachtaí de na teangacha Seapónacha, agus an t-aon cheann acu a bhfuil traidisiún fada litríochta aici. Na teangacha Seapónacha eile, is canúintí beaga iad a labhraítear in Oileáin Ryukyu amháin, agus an chuid is mó acu ag dul i léig ar na saolta seo, ó tá na cainteoirí ag cromadh ar an tSeapáinis chaighdeánaithe. |
| lexicalization | gle: Seapáinis |
| Galician |
| has gloss | glg: O xaponés é a lingua falada no Xapón e noutros lugares do mundo onde existen inmigrantes xaponeses e os seus decendentes, como por exemplo o Brasil. O nome xaponés para a lingua é Nihongo 日本語. |
| lexicalization | glg: Lingua xaponesa |
| Manx |
| lexicalization | glv: Shapaanish |
| Alemannic |
| lexicalization | gsw: Japanische Sprache |
| lexicalization | gsw: Japanische Sprooch |
| Hakka Chinese |
| has gloss | hak: Ngi̍t-ngî he Ngi̍t-pún kôn-fông ngî-ngièn, sû-siá thí-ne chûng tshùn-tshai tô-tsúng tsia-yung ke Hon-sṳ. Ngi̍t-ngî yù lióng-tsak péu-yîm fù-ho: Phiàng-ká-miàng, Phién-ká-miàng lâu Lò-mâ-sṳ siá-hâ Lâ-tên sṳ-mû. Ngi̍t-ngî tsú-yeu tshai Ngi̍t-pún sṳ́-yung. Ngi̍t-pún thúng-tshṳ Thòi-vân, Tsêu-siên, Tûng-nàm-â yî-khi̍p Chûng-koet phu-fun thi-khî ke sṳ̀-thoi, tông-thi ngìn pûn khiòng-pet ho̍k-si̍p kóng-tshut Ngi̍t-ngî, ya-yû pûn-ngìn khiòng-pet kói-von Ngi̍t-ngî miàng-sṳ. |
| lexicalization | hak: Ngi̍t-ngî |
| Serbo-Croatian |
| has gloss | hbs: Japanski jezik (日本語, nihongo) je službeni jezik Japana, a osim toga se govori i u dijelovima Kine i Koreje koji su dugo bili pod japanskom vlašću, te područjima gdje živi puno japanskih emigranata (SAD, Brazil). |
| lexicalization | hbs: Japanski jezik |
| Hebrew |
| has gloss | heb: יפנית (בשפה היפנית: 日本語, ביפן קרויה השפה: "ניהונגו", "nihongo") היא השפה המדוברת בפי 130 מליון איש ביפן, ובקהילות מהגרים יפניות. יפנית שייכת למשפחת השפות הג'פוניות. קשרים עם שפות אחרות הוצעו במהלך השנים על ידי בלשנים, אולם אף אחד מהם לא התקבל גלובאלית. בלשנים רבים רואים קשר בינה לבין השפה הקוראנית. |
| lexicalization | heb: יפנית |
| Fiji Hindi |
| has gloss | hif: Japanese (日本語) "Nihon-go" or "Nippon-go" Japanese me) ek bhasa hai jiske Japan me spoken bola jaae hai. Kuchh log soche hai ki Japanese, Mongolian, aur Turkish, Altaic languages ke bhasa se ais hai. |
| lexicalization | hif: Japanese bhasa |
| Hindi |
| has gloss | hin: जापानी भाषा (जापानी : 日本語 नीहोंगो) जापान देश की मुख्य- और राजभाषा है । द्वितीय महायुद्ध से पहले कोरिया, फार्मोसा और सखालीन में भी जापानी बोली जाती थी। अब भी कोरिया और फार्मोसा में जापानी जाननेवालों की संख्या पर्याप्त है, परंतु धीरे धीरे उनकी संख्या कम होती जा रही है। भाषाविद इसे अश्लिष्ट-योगात्मक भाषा मानते हैं । जापानी भाषा चीनी-तिब्बती भाषा-परिवार में नहीं आती -- भाषाविद इसे ख़ुद की जापानी भाषा-परिवार में रखते हैं (कुछ इसे जापानी-कोरियाई भाषा-परिवार में मानते हैं ) । ये दो लिपियों के मिश्रण में लिखी जाती हैं : कांजी लिपि (चीन की चित्र-लिपि) और काना लिपि (अक्षरी लिपि जो स्वयं चीनी लिपिपर आधारित है) । इस भाषा में आदर-सूचक शब्दों का एक बड़ा तंत्र है और बोलने में "पिच-सिस्टम" ज़रूरी होता है । इसमें कई शब्द चीनी भाषा से लिये गये हैं । |
| lexicalization | hin: जापानी भाषा |
| Croatian |
| has gloss | hrv: Japanski jezik (ISO 639-3: ; 日本語, nihongo) je službeni jezik u Japanu, a osim toga se govori i u dijelovima Kine i Koreje koji su dugo bili pod japanskom vlašću, te područjima gdje živi puno japanskih emigranata (SAD, Brazil). |
| lexicalization | hrv: Japanski jezik |
| Upper Sorbian |
| has gloss | hsb: Japanšćina (日本語; Nihongo) je rěč, kotraž rěči wjace hač 127 milionow ludźi zwjetša w Japanskej, ale tež zhromadźenstwa japanskich emigrantow po cyłym swěće. Japanšćina je aglutinaciska rěč z mnoha niwow stopnja zdwórliwosći narěči. |
| lexicalization | hsb: Japanšćina |
| Hungarian |
| has gloss | hun: A japán nyelvet (nihongo, nippongo, 日本語) 126 millió ember beszéli anyanyelvként, ezzel a kilencedik legnagyobb beszélőközösségű nyelv a világon. E közösség legnagyobb része Japánban él. Egyetlen más országban sem beszélik első vagy második nyelvként. Standardizált változata (hjódzsungo) a tokiói dialektuson alapszik. |
| lexicalization | hun: japán nyelv |
| Armenian |
| has gloss | hye: Ճապոներենը (ինքնանվանում՝ 日本語 / նիհոնգո) արևելա-ասիական լեզու է։ Որևե լեզվաընտանիքի չի պատկանում։ Ճապոներենը մայրենի լեզու է 127 միլիոն մարդու համար։ Ըստ աշխարհի լեզուների դասակարգման` խոսողների թվով 8-րդն է։ Ճապոներենը պաշտոնական լեզու է Ճապոնիայում։ |
| lexicalization | hye: Ճապոներեն |
| Ido |
| lexicalization | ido: Japoniana linguo |
| Interlingua (International Auxiliary Language Association) |
| has gloss | ina: Le japonese (日本語) es un lingua oral e scripte. Currentemente, plus de 127 milliones de personas lo parla, principalmente in Japon. Su classification non ha essite determinate; a causa de isto illo es considerate un lingua isolate. |
| lexicalization | ina: Lingua japonese |
| Indonesian |
| has gloss | ind: Bahasa Jepang (日本語; romaji: Nihongo) merupakan bahasa resmi di Jepang dan jumlah penutur 127 juta jiwa. |
| lexicalization | ind: bahasa Jepang |
| Icelandic |
| has gloss | isl: Japanska er tungumál, bæði tal- og ritmál, sem er aðallega notað í Japan. Japanska nafn þess er „nihongo“ (日本語). Hun er töluð af um 130 milljón manns. Þetta gerir hana að áttunda mest talaða tungumáli heims. Málvísindamenn deila um flokkun japanska tungumálsins, en ein af megin kenningunum er sú að það sé einangrað tungumál sem á sér margar birtingarmyndir og í raun yfirheiti á tungumálaætt sem kallast japönsk tungumál. Önnur megin kenning segir að japanska sé hugsanlega hluti af svokallaðri altísktri tungumálaætt sem nær yfir mikinn hluta Mið-Asíu og inniheldur einnig tyrknesk, mongólsk, kóresk og mansjúrísk mál. Hvorug þessara kenninga hafa enn verið samþykktar opinberlega. |
| lexicalization | isl: japanska |
| Italian |
| lexicalization | ita: Lingua Giapponese |
| Javanese |
| has gloss | jav: Basa Jepang (日本語; romaji: Nihongo) iku basa resmi ing Jepang lan cacahing penutur 127 yuta jiwa. |
| lexicalization | jav: basa Jepang |
| Lojban |
| has gloss | jbo: le ponbau nou lao py 日本語(nihongo) py cu bangu le ponjo prenu .i jii parebikioki'o le prenu cu kakne tavla bau le ponbau * |
| lexicalization | jbo: ponbau |
| Japanese |
| has gloss | jpn: 日本語(にほんご、にっぽんご)は、主として、日本で使用されてきた言語である。日本国は法令上、公用語を明記していないが、事実上の公用語となっており、学校教育の「国語」で教えられる。 |
| lexicalization | jpn: 日本語 |
| Kabyle |
| lexicalization | kab: Tajaponit |
| Kannada |
| has gloss | kan: ಜಪಾನಿನ ಭಾಷೆ (日本語 / にほんご - ) ಪ್ರಮುಖವಾಗಿ ಜಪಾನ್ ದೇಶದಲ್ಲಿ ಮಾತನಾಡಲ್ಪಡುವ ಒಂದು ಪ್ರತ್ಯೇಕಗೊಂಡ ಭಾಷೆ. ಪ್ರಪಂಚದ ಪ್ರಮುಖ ಭಾಷೆಗಳಲ್ಲಿ ಒಂದಾದ ಇದನ್ನು ಸುಮಾರು ೧೩೦ ಮಿಲಿಯನ್ ಜನ ಉಪಯೋಗಿಸುತ್ತಾರೆ. ಇದು ಪ್ರಪಂಚದ ೯ನೇ ಅತಿ ಹೆಚ್ಚು ಪ್ರಚಲಿತವಾಗಿರುವ ಭಾಷೆ. |
| lexicalization | kan: ಜಪಾನಿ ಭಾಷೆ |
| Georgian |
| has gloss | kat: იაპონური ენა ( იაპონურად 日本語 ან にほんご [ ნიჰონგო ] ) იაპონიის სახელმწიფო ენაა. იაპონურ ენაზე ლაპარაკობს სავარაუდოდ 127 მილიონ კაცზე მეტი და მოლაპარაკეთა რიცხვის მიხედვით ამ ენის ხვედრითი წილი მსოფლიო მოსახლეობის 2,4 % შეადგენს, რის გამოც ეს ენა მსოფლიოს ყველაზე გავრცელებულ ენათა ჩამონათვალში მე–9 ადგილს იკავებს. |
| lexicalization | kat: იაპონური ენა |
| Kazakh |
| lexicalization | kaz: Жапон тілі |
| Central Khmer |
| lexicalization | khm: ភាសាជប៉ុន |
| Korean |
| has gloss | kor: 일본어(, )는 현재 야마토 민족, 아이누 민족, 류큐 민족의 언어로, 전 세계적으로 약 1억 3천만이 넘는 사람들이 이 언어를 사용한다. 주로 일본에서 일본인이 쓰고 있다. 줄인 말로 일어(日語)라고도 한다. |
| lexicalization | kor: 일본어 |
| Kurdish |
| has gloss | kur: Zimanê japonî an japonyayî, zimanê ku di Japonê de tê axaftin. |
| lexicalization | kur: Zimanê japonî |
| Ladino |
| has gloss | lad: El japonez (日本語, Nihongo) es un idioma oral i eskrito, avlado aktualmente por mas de 127 milyones de personas, prinsipalmente en Japon. |
| lexicalization | lad: Lingua japonesa |
| Latin |
| has gloss | lat: Lingua Iaponica (Iaponice: 日本語 Nihongo) est lingua qua plus quam 127 000 000 hominum loquuntur, non solum scilicet in Iaponia, sed ubicumque terrarum Iaponici vivunt. Habetur in numero linguarum agglutinativarum e familia Altaica. |
| lexicalization | lat: Lingua iaponica |
| Latvian |
| has gloss | lav: Japāņu valoda (日本語 ņihongo) ir viena no pasaules izplatītākajām valodām (~127 miljoni runātāju). Tā ir Japānas valsts valoda un tās nozīme pasaulē ir saistīta ar augsto Japānas ekonomikas attīstības līmeni. Japāņu valoda ir izolēta valoda, pastāv teorijas ka tā varētu būt saistīta ar korejiešu valodu vai altajiešu valodām, taču politisku iemeslu dēļ šīs teorijas nav populāras. |
| lexicalization | lav: Japāņu valoda |
| Limburgan |
| has gloss | lim: t Japans ies n taal die weurt gesjproke door ongevaer 127 miljoan luuj. t Ies de officieel taal van Japan. t Ies neet dudelik wie de relatie tösje t Japans en ander tale liegk. Door sommige taalkundige weurt t Japans gerekend tot de Altaïsche tale, eine groep woa-ónder versjillende Noord-Aziatische taalfamilies valle. Andere meine dat t Japans gerelateerd ies aan t Koreaans. Fonetisch ies 't Japans dan weer gerelateerd aan de Austronesische tale. |
| lexicalization | lim: Japans |
| Lithuanian |
| has gloss | lit: Japuonu kalba - šnekamuoji ė rašamuoji kalba, dažniausē vartuojama Japuonėjuo, tēp pat - Havajuos ,pagrėndėne JAV dalie, Pėitu Amerėkuo (ėpač Brazilijuo). Ona rokounas ėš vėsa 125 mln. žmuoniū ėr īr veina labiausē paplėtosiu ruodu sviete. |
| has gloss | lit: Japonų kalba (日本語 / にほんご) – šnekamoji ir rašytinė kalba, daugiausia vartojama Japonijoje. Šia kalbą moka apie 130 mln. planetos gyventojų. Artima Riūkiū kalboms. Kai kurie lingvistai bando japonų kalbą priskirti konkrečiai kalbų šeimai, bet kol kas jokie ryšiai su kitomis kalbų šeimomis nėra įrodyti. Tai agliutinacinė kalba, joje vyrauja didelis skirtumas tarp pagarbios, formalios ir neformalios kalbos, ypatingai pasireiškiantis veiksmažodžių kaityme. Garsų įvairovė japonų kalboje yra ganėtinai skurdi, turinti leksiškai skirtingų tono kirčių sistemą. |
| lexicalization | lit: japonų kalba |
| lexicalization | lit: Japuonu kalba |
| Letzeburgesch |
| has gloss | ltz: Japanesch, op Japanesch 日本語 nihongo, ass d'Amtssprooch vu Japan. |
| lexicalization | ltz: Japanesch |
| Malayalam |
| has gloss | mal: 13 കോടിയിലധികം ജനങ്ങള് സംസാരിക്കുന്ന ഭാഷയാണ് ജാപ്പനീസ് ഭാഷ ജപ്പാനിലും അവിടെനിന്നുമുള്ള കുടിയേറ്റക്കാറുമാണ് മുഖ്യമായും ഈ ഭാഷ സംസാരിക്കുന്നത്. ജാപ്പനീസ് ഭാഷ പൊതുവേ മൂന്നു വ്യത്യസ്തലിപികളാല് എഴുതപ്പെടുന്നു - ചൈനീസ് ലിപിയുപയോഗിച്ചും (കഞ്ജി അക്ഷരമാല), ചൈനീസ് ലിപിയില്നിന്നും ഉരുത്തിരിഞ്ഞ ഹിരഗാന, കട്ടക്കാന എന്നിവയാണവ. കൂടാതെ കമ്പ്യൂട്ടര് ഡാറ്റ എന്ട്രി, കമ്പനികളുടെ ലോഗോ, പരസ്യങ്ങള് എന്നിവയ്ക്കായി ആധുനിക ജാപ്പനീസില് ലാറ്റിന് അക്ഷരമാലയും ഉപയോഗിച്ചുവരുന്നു. |
| lexicalization | mal: ജാപ്പനീസ് ഭാഷ |
| Marathi |
| has gloss | mar: जपानी भाषा ही जपानची अधिकृत भाषा आहे. |
| lexicalization | mar: जपानी भाषा |
| Macedonian |
| lexicalization | mkd: јапонски јазик |
| Malagasy |
| has gloss | mlg: Ny teny dia teny any Japana. |
| lexicalization | mlg: Japonezy |
| Mongolian |
| has gloss | mon: Япон хэл (日本語, にほんご Нихонго) нь 130 сая орчим хүн эх хэлээ болгож хэрэглэдэг бөгөөд ярьж буй хүн амынхаа тоогоор дэлхийд 9-р байранд ордог хэл юм. Бичгийн хэлэнд Хятад Ханз (- Канжи), Хирагана , Катакана гэсэн 3 төрлийн үсэг хэрэглэдэг. Орчин үеийн япон хэлэнд ромажи буюу латин үсгийг галиг болгон ашиглах ба зарим тохиолдолд ердийн бичигт ч хэрэглэгддэг. |
| lexicalization | mon: Япон хэл |
| Malay (macrolanguage) |
| lexicalization | msa: Bahasa Jepun |
| Burmese |
| lexicalization | mya: ဂျပန်ဘာသာစကား |
| Nahuatl languages |
| has gloss | nah: Xapontlahtōlli (日本語, Nihongo) ītōcā in ahcauhtlahtōlli īpan Xapon. * |
| lexicalization | nah: Japontlahtōlli |
| lexicalization | nah: Xapontlahtōlli |
| Min Nan Chinese |
| has gloss | nan: Ji̍t-pún-oē (Ji̍t-bûn: Nihongo 日本語) sī Ji̍t-pún kok-lāi siōng chú-iàu ê gí-giân. Ji̍t-pún-oē chú-iàu tī Ji̍t-pún sú-iōng; Tâi-oân, Hân-kok, Tiong-kok Tang-pak mā ū siū-koè si̍t-bîn-tē kàu-io̍k ê lāu-lâng ē-hiáu. |
| lexicalization | nan: Ji̍t-pún-oē |
| lexicalization | nan: Ji̍t-pún-ōe |
| Low German |
| has gloss | nds: t Japans wordt proat deur sikkom 127 miljoen mìnsken in Japan en immigranten in o.a. Brazilië, de Verainigde Stoaten en Peru. t Is de offisjele toal van Japan. Der binnen drij schriefsystemen dij deurmekoar gebruukt worden in t Japans: Hiragana, Katakana en Kanji (Chinese karakters). t Japans wordt veul gebruukt in Animé-films en Manga. |
| lexicalization | nds: Japans |
| Nepal Bhasa |
| lexicalization | new: जापानी भाषा |
| Dutch |
| has gloss | nld: Het Japans (日本語, Nihongo) wordt gesproken door ongeveer 127 miljoen mensen in Japan en immigranten in o.a. Brazilië, de Verenigde Staten en Peru. |
| lexicalization | nld: Japans |
| Norwegian Nynorsk |
| has gloss | nno: Japansk språk utgjer den eine greina av den japanske språkfamilien, den andre greina er ryukyu-språka, som blir snakka på Ryukyu-øyane. Japansk blir hovudsakleg snakka i Japan. Det er mange teoriar om slektskap mellom japanske og andre språk, m.a. med koreansk og altaiske språk, men det er ikkje haldbare argument for nokon av desse slektskapsteoriane. Japansk blir snakka av 125 millionar menneske. |
| lexicalization | nno: Japansk språk |
| Norwegian |
| has gloss | nor: Japansk (日本語, nihongo) er et språk som først og fremst tales i Japan. På japansk heter det Nihongo (日本語), fra ordene Japan (nihon - 日本) og språk (go - 語). Japansk tales av omkring 130 millioner mennesker. |
| lexicalization | nor: Japansk språk |
| lexicalization | nor: Japansk |
| Occitan (post 1500) |
| has gloss | oci: Lo japonés (日本語, AFI: [nʲihoŋɡo]) es la lenga pròpria dels japoneses e la lenga oficiala (de facto) de Japon. Fa partida de la familha de las lengas japonicas . Es una lenga parlada per mai de 130 million de personas en Japon e dins las comunitats japonesas emigradas. Es una lenga aglutinanta que se destria per un sistèma complèxe de cortesiá que rebat la natura ierarquica de la societat japonesa, amb de formas verbalas e un vocabulari particular per indicar lestatut relatiu del parlaire, de lescotaire, e de la persona mencionada dins la conversacion (presenta o absenta). Linventòri dels sons del japonés es relativament estrech, e ten un sistèma daccent tonic lexical distint. La lenga es ritmada pel mora. |
| lexicalization | oci: japonés |
| lexicalization | oci: Lenga japonesa |
| Kapampangan |
| has gloss | pam: Ing , Hapon o Apon, metung yang amanung gagamitan da reng maygit king dinalan atlumpung miliun (130,000,000) a tau king Japan ampo kareng comunidad da reng Japon a minalis kareng myayaliwa nang dake ning yatu. Metung yang amanung tuglung-tuglung (agglutinative) at makikilala kapamilata'ning metung a komplikadung kaparalanan o sistema da reng amanung pamye-galang (honorifics) a sasalamin king kauryan nang herarkikal (mapipitna agpang king katas o kabilyan king sociedad) ning sociedad a Japon. Atin yang alkus (form) o uri ning pandiwa ampong particular a kataya ba yang makilala ing kabilyan o katas ning magsalita, makiramdam ampong taung pisasabyan. Ditak la mu deng uri ring katni (sound) ning Japon, at sistema da reng tonu at gegeng babye pamiyaliwa kareng amanu (lexically distinct pitch-accent system). |
| lexicalization | pam: Hapon |
| Western Panjabi |
| lexicalization | pnb: جاپانی |
| Polish |
| has gloss | pol: Język japoński (日本語 nihongo lub nippongo) – język używany przez ok. 130 mln mieszkańców Japonii oraz japońskich emigrantów na wszystkich kontynentach. |
| lexicalization | pol: Język japoński |
| Portuguese |
| has gloss | por: A língua japonesa é o idioma falado no Japão e em outros lugares do mundo onde se encontram comunidades de imigrantes e descendentes de japoneses, ou nikkei. A maior dessas comunidades fora do Japão encontra-se no Brasil, seguida pelas do Peru e dos Estados Unidos. |
| lexicalization | por: Língua Japonesa |
| Quechua |
| has gloss | que: Nihun simi (日本語 - Nihongo) nisqaqa Nihun mama llaqtapi rimasqa rimaymi. Pachak iskay chunka qanchis hunu rimaqninmi kan. |
| lexicalization | que: Nihun simi |
| Moldavian |
| has gloss | ron: Japoneza este principala limbă vorbită şi scrisă în Japonia. Japoneza prezintă asemănări sintactice cu limbile altaice, şi posibile influenţe de vocabular şi morfologie din limbile malaio-polineziene. Pe durata ultimelor aproximativ 15 secole, în urma contactului cultural cu China, un număr important de cuvinte au pătruns în limba japoneză, împreună cu scrierea ideografică. În afară de caracterele chinezeşti (numite în japoneză "kanji"), japoneza foloseşte în prezent şi "hiragana", "katakana" (două alfabete fonetice silabice paralele, de cîte aproximativ 50 de simboluri fiecare), şi ocazional "rōmaji" (caractere latine). |
| lexicalization | ron: Limba japoneza |
| lexicalization | ron: Limba japoneză |
| Russian |
| lexicalization | rus: японский язык |
| Sicilian |
| lexicalization | scn: Lingua giappunisa |
| Scots |
| has gloss | sco: Japanese (日本語 "Nihon-go" or "Nippon-go" in Japanese) is the leid spak on the island kintra o Japan, in Eastren Asie. |
| lexicalization | sco: Japanese leid |
| Slovak |
| has gloss | slk: Japončina (日本語, ) - alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov japonské jazyky - je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk). |
| lexicalization | slk: Japončina |
| Slovenian |
| has gloss | slv: Japónščina (japonsko 日本語, nihongo) je jezik izolat. |
| lexicalization | slv: Japonščina |
| Northern Sami |
| lexicalization | sme: Japánagiella |
| Castilian |
| lexicalization | spa: Idioma Japones |
| lexicalization | spa: Idioma japonés |
| Albanian |
| has gloss | sqi: Gjuha japoneze (japonishtja) (日本語 Nihongo) është gjuhë e folur nga më shumë se 125 000 000 persona që jetojnë në ishullin e Japonisë duke përfshirë edhe Ryukyus (Rjukjus). Gjuha tjetër që përdoret në Japoni është Ainu, që tashmë flitet vetëm nga një pjesë e vogël personash në Hokaido, por megjithatë ajo është prapë shumë e njohur. Japonishtja nuk është e lidhur ngushtë me ndonjë gjuhë tjetër edhe pse mendimi që ajo ka një farë lidhje të largët me gjuhën koreane (sipas disa shkollarëve) dhe akoma më të largët me gjuhët altaike, nuk përjashtohet si ide. Gjuha japoneze e pastër ka dalë në shekullin e VIII (era jonë). Gjuha japoneze përmban shumë huazime dhe barbarizma (të cilat me kalimin e kohës mund të kenë humbur kuptimin e vërtetë të tyre ose mund të jenë shëndrruar) të rrjedhura nga gjuha kineze, që i janë përshtatur fonetikës së banorëve vendas. Pavarësisht se japonezët e ruajnë me fanatizëm gjuhën e tyre, në televizione dhe në gazeta spikasin shumë fjalë të huaja (sidomos nga anglishtja). |
| lexicalization | sqi: Gjuha japoneze |
| Serbian |
| has gloss | srp: Јапански језик (јапански: , <span class="t nihongo icon" style="color:#00e;font:bold 80% sans-serif;text-decoration:none;padding:0 .1em;">?) је службени језик Јапана, а говори се и у деловима Кине и Кореје који су дуго били под јапанском влашћу, као и у подручјима где живи доста јапанских емиграната (САД, Бразил). Настао је од следећих речи: |
| lexicalization | srp: јапански језик |
| Sundanese |
| has gloss | sun: Basa Jepang (日本語, ) digunakeun ku leuwih ti 127 milyar jalma, ngarupakeun basa utama di Jepang, salian ti eta dipake oge ku komunitas imigrant Jepang di sakuliah dunya. Basa Jepang dianggap salaku basa persatuan sarta kawentar ku sistem honorifik kompleks nu ngagambarkeun hirarki alami kahirupan Jepang, kecap gawe sarta susunan kalimahna nembongkeun hubungan antara nu ngobrol jeung nu diajak ngobrol. Intonasi dina ngobrol relatif leutik, sarta mibanda sistem beda-leksikal dina pitch accent. Hal ieu dumasar kana rekaman kajadian ti mimiti abad kadalapan, nu mana aya tilu pola Basa Jepang heubeul nu digabungkeun. |
| lexicalization | sun: Basa Jepang |
| Swahili (macrolanguage) |
| has gloss | swa: Kijapani (日本語 "nihon-go" au "nippon-go" ) ni lugha rasmi nchini Japani. Kinatumiwa na Wajapani karibu wote isipokuwa kundi dogo la Waainu wana lugha yao. |
| lexicalization | swa: Kijapani |
| Swedish |
| has gloss | swe: Japanska (; ) är det officiella språket i Japan. Språket har 127 miljoner talare. Dess härkomst är osäker, och de vanligaste teorierna om språkets ursprung gör gällande att språket antingen är isolerat, eller att språket är altaiskt. |
| lexicalization | swe: japanska |
| Tahitian |
| has gloss | tah: E te Reo Tāpōnē nō Tāpōnē, i ’Ātia. |
| lexicalization | tah: Reo Tāpōnē |
| Tamil |
| has gloss | tam: ஜப்பானிய மொழி ஜப்பானிய மற்றும் ஜப்பானிலிருந்து குடிபெயர்ந்த 130 மில்லியன் மக்களால் பேசப்படுகின்ற ஒரு மொழியாகும். ஜப்பானிய மொழியில் இது நிஹோங்கோ என்று அழைக்கப்படுகிறது. இது சிறப்பாக ஜப்பானில் மட்டுமே பேசப்பட்டு வருகின்ற போதும், ஜப்பானிலிருந்து இடம் பெயர்ந்து வேறு நாடுகளில் வசித்து வருபவர்களும் இம்மொழியைப் பேசி வருகின்றனர். |
| lexicalization | tam: ஜப்பானிய மொழி |
| Tatar |
| has gloss | tat: Yapon tele ul Yaponída qullanuda yöri torğan söyläşüle wä yazulı tel. Yapon xalqı üz telen Nihongo 日本語 itep atí. |
| lexicalization | tat: Yapon tele |
| lexicalization | tat: Япон теле |
| Tajik |
| has gloss | tgk: Забони Ҷопонӣ забони давлатии Ҷопон аст. |
| lexicalization | tgk: Забони ҷопонӣ |
| Tagalog |
| has gloss | tgl: Ang wikang Hapones (Nihongo, Nipponggo) ay isang wikang sinasalita ng mahigit sa 130 milyong katao, karamihan sa bansang Hapon at sa mga komunidad ng mga Hapones sa buong mundo. |
| lexicalization | tgl: Wikang Hapones |
| lexicalization | tgl: Wikang Haponés |
| Thai |
| has gloss | tha: ภาษาญี่ปุ่น (日本語, ) เป็นภาษาราชการ ของประเทศญี่ปุ่น ปัจจุบันมีผู้ใช้ทั่วโลกราว 130 ล้านคน นอกเหนือจากประเทศญี่ปุ่นแล้ว รัฐอังกาอูร์ สาธารณรัฐปาเลา ได้กำหนดให้ภาษาญี่ปุ่นเป็นภาษาราชการภาษาหนึ่ง นอกจากนี้ภาษาญี่ปุ่นยังถูกใช้ในหมู่ชาวญี่ปุ่นที่ย้ายไปอยู่นอกประเทศ นักวิจัยญี่ปุ่น และนักธุรกิจต่าง ๆ |
| lexicalization | tha: ภาษา ญี่ปุ่น |
| lexicalization | tha: ภาษา-ญี่ปุ่น |
| lexicalization | tha: ภาษาญี่ปุ่น |
| Turkmen |
| lexicalization | tuk: Yaponça |
| lexicalization | tuk: ýapon dili |
| Turkish |
| has gloss | tur: Japonca (日本語, Nihongo) 130 milyonun üzerindeki bu ülkelerin sakinleri imparatorluk-yapılanma programlarında Japonca öğrenmeye zorlandı. Sonuç olarak, yerel dillere ek olarak bu ülkelerde Japonca konuşan çok sayıda insan vardır. Japon göçmen toplulukları (ki bunların en büyüğü Brezilyadadır) bazen Japoncayı birinci dil olarak işletirler. Hawaiide oturanların %5i Japonca konuşur, bununla beraber eyaletteki en büyük tek soy Japon soyudur (nüfusun %24ten fazlası). Japon göçmenler ayrıca Peruda, Arjantinde, Avustralyada (özellikle Sydney, Brisbane ve Melbourne), Birleşik Devletlerde (bilhassa nüfusun %1.2sini Japon soyundan gelenlerin oluşturduğu California, ve Hawaii), ve Filipinlerde (özellikle Davao ve Laguna). ( kelimesi kelimesine Japon torunları) olarak bilinen torunları belki de ikinci kuşaktan sonra nadiren akıcı bir biçimde Japonca konuşabilirler. Bir kaç milyon Japon olmayan insanın da bu dilin eğitimini aldığı tahmin edilmektedir. |
| lexicalization | tur: Japonca |
| Uighur |
| lexicalization | uig: ياپون تىلى |
| Ukrainian |
| has gloss | ukr: Япо́нська мо́ва (<span style=color: blue>яп. 日本語, にほんご, にっぽんご, ) — мова, якою розмовляють японці, мешканці Японського архіпелагу, а також японці в еміграції. Належить до японо-рюкюської групи мов. Є рідною мовою практично усіх жителів Японії, за виключенням натуралізованих іноземців. Юридично не має статусу офіційної мови, але фактично є такою. В системі японської освіти вивчається як «державна мова» . |
| lexicalization | ukr: Японська мова |
| Urdu |
| has gloss | urd: جاپانی زبان ، جاپان کے ملک کی زبان ہے اور اسے 13 کروڑ جاپانی افراد استعمال کرتے ہیں۔ اس زبان کی تحریر کے محارف تین مختلف اقسام کے حروف پر مشتمل ہوتے ہیں؛ اول ۔ کانجی حروف جو کہ چین کی زبان سے ليے گئے ہیں اور یہ اصل میں اشکال پر انحصار کرنے والے حروف ہوتے ہیں، دوم - کانا حروف جو کہ آواز پر انحصار کرنے والے حروف ہیں اور دو اقسام میں تقسیم کیئے جاتے ہیں ، ہیرا گانا اور کاتا کانا۔ |
| lexicalization | urd: جاپانی زبان |
| lexicalization | urd: جاپانی |
| Vietnamese |
| has gloss | vie: Tiếng Nhật Bản, hay tiếng Nhật, (tiếng Nhật: 日本語, , Nhật Bản ngữ) là một ngôn ngữ được hơn 130 triệu người sử dụng ở Nhật Bản và những cộng đồng dân di cư Nhật Bản khắp thế giới. Nó là một ngôn ngữ chắp dính (khác biệt với tiếng Việt vốn thuộc vào loại ngôn ngữ đơn lập phân tích cao) và nổi bật với một hệ thống các nghi thức nghiêm ngặt và rành mạch, đặc biệt là hệ thống kính ngữ phức tạp thể hiện bản chất thứ bậc của xã hội Nhật Bản, với những dạng biến đổi động từ và sự kết hợp một số từ vựng để chỉ mối quan hệ giữa người nói, người nghe và người được nói đến trong cuộc hội thoại. Kho ngữ âm của tiếng Nhật khá nhỏ, với một hệ thống ngữ điệu rõ rệt theo từ. Tiếng Nhật cổ nhất được biết đến chủ yếu dựa vào trạng thái của nó vào thế kỷ thứ 8, khi ba tác phẩm chủ yếu của tiếng Nhật cổ được dịch (hai bộ sử Kojiki Cổ Sự Ký, Nihonshogi Nhật Bản Sự Kỷ và thi tập Manyoshu (Vạn Diệp Tập); nhưng một số lượng tài liệu ít hơn, chủ yếu là chữ khắc, còn cổ hơn. Những chứng thực về tiếng Nhật cổ nhất có thể tìm thấy trong một số tư liệu thành văn của Trung Quốc từ năm 252. |
| lexicalization | vie: tiếng Nhật |
| Waray (Philippines) |
| has gloss | war: An Hinapon (Iningles:Japanese; lumad ngan tuminongnong nga ngaran: (日本語) "Nihon-go" o "Nippon-go") usa yinaknan nga gingagamit ha nasod isla han Hapon, ha Sidlangan Asya. |
| lexicalization | war: Hinapon |
| Walloon |
| has gloss | wln: Li djaponès, c est l lingaedje oficire do Djapon. |
| lexicalization | wln: djaponès |
| Wu Chinese |
| has gloss | wuu: 日语,日本个言话。日本语;罗马字:Nihongo,日本国、Polau用个官方言话,世界浪第七大语种。 历史 |
| lexicalization | wuu: 日语 |
| Kalmyk |
| lexicalization | xal: Нипонмудн келн |
| Yiddish |
| has gloss | yid: יאַפּאַניש איז די אָפֿיציִעלע שפּראַך פֿון יאַפּאַן. די שפּראַך װערט געשריבן מיט דרײַ שרײַב-סיסטעמען: היראַגאַנאַ, קאַטאַקאַנאַ און קאנדזשי. |
| lexicalization | yid: יאפאניש |
| Yoruba |
| has gloss | yor: Èdè Japaní je ede ni orile-ede Japan. |
| lexicalization | yor: Èdè Japaní |
| Yue Chinese |
| has gloss | yue: 日本話(日本語),書寫就叫日文,廣東人叫架文,係日本嘅官方語言。語言系屬有爭議,有人認為係孤立語言,亦有人認為可以劃入阿爾泰語系(有啲學者繼而提出韓日-琉球語族嘅概念,並認為日文喺佢之下)。佢嘅書寫體系中存在好多借用嘅漢字(當用漢字)。日文有兩套表音符號(假名):平假名()同片假名(),同時亦可以用羅馬字(Rōmaji)寫成拉丁字母。同日文相近嘅有朝鮮語、蝦夷語(阿伊努語)同埋琉球語。 |
| lexicalization | yue: 日文 |
| lexicalization | yue: 日語 |
| Chinese |
| has gloss | zho: 日本語(、),簡稱日语、日文,是一種主要為日本列島上大和民族所使用的語言,是日本的官方语言。其語言系屬有爭議,有人認為可劃入阿爾泰語系,也有日本學者認為是孤立語言,扶餘語系或日本語系。 |
| lexicalization | zho: 日语 |
| Zulu |
| has gloss | zul: IsiJaphani |
| lexicalization | zul: IsiJaphani |